Máloktorá prísada do jedla vyvoláva takú polemiku, ako Glutaman sodný (E 621). Neprajníci ho označujú prívlastkom smrtiaci, no početné štúdie výraznejší negatívny dopad glutamátu na zdravie človeka doposiaľ nepotvrdili. Aká je pravda?
Glutamanu sodnému sa pri stravovaní vyhneme len sťažka. Nájdeme ho nielen v ázijskej kuchyni, ale i v celej škále polotovarov, akými sú sušené polievky, slané pokrmy či hotové mäsové jedlá. Práve jeho frekventované používanie zmobilizovalo výskumníkov s cieľom raz a navždy dokázať (respektíve vyvrátiť) jeho škodlivosť.
Počiatky glutamanu sodného
Začiatkom 20. storočia sa Kikunae Ikeda, vedec z Japonska, zaoberal problematikou "chuti" potravy obyvateľov juhovýchodnej Ázie. Upozornil na fakt, že jedlo pripravované so sušenými morskými riasami, má výraznejšiu chuť a je preto chuťovo atraktívnejšie. Podarilo sa mu identifikovať zdroj - kyselinu glutámovú, a už v roku 1909 si svoj nález nechal patentovať. Pomenoval ho celkom príznačne "adži-no-motto", čo v preklade znamená "duša chuti".
Prírodná kyselina glutámová je kľúčovým prvkom pre výživu mozgu, zvyšuje intelekt, lieči impotenciu, depresie, znižuje únavu. Umelý MSG je naopak jed, ktorý ničí nervové bunky. Profesor Michael Hermanussen z Kielu (Nemecko) vykonával testy na potkanoch a na základe dosiahnutých výsledkov dospel k záveru, že aj nepatrné množstvo glutamanu v potkanej potrave zabíja bunky diencefalonu, a taktiež hubí bunky zodpovedné za chuť do jedla a pocit sýtosti. Inými preukázateľnými symptómami zvýšenej spotreby glutamanu sodného u človeka sú bolesti hlavy, blednutie, potenie, ale i pocit „ťažkých“ úst.
Glutamanový „boom“
Jeho, obrazne povedané, rozmach možno datovať do 50. rokov minulého storočia. Spočiatku bol pridávaný do menej kvalitných výrobkov, mletého a mrazeného mäsa, ktoré stratilo svoju pôvodnú kvalitu. Taktiež sa používal pri výrobe potravín zo strukovín, rýb, zeleniny a hydiny s cieľom zvýšiť ich chuť, no taktiež pri výrobe konzerv, polievok, koncentrátov, salám i zmesí korenia.
V roku 1968 popísal Robert Ho Man Kwok príznaky, ktoré sa môžu objaviť pri častejšom užívaní glutamátu. Patrí medzi ne zvracanie, stuhnuté svalstvo, búšenie srdca, bolesti hlavy a závraty. Keďže ich spozoroval prevažne u osôb konzumujúcich čínske jedlá, je tento stav známy pod označením syndróm čínskej kuchyne. Citlivejší jedinci môžu dané problémy zaznamenať do jednej hodiny po jedle s vyšším obsahom glutamátu. V roku 1987 prebehla ďalšia veľká štúdia, na ktorej spolupracovala Svetová zdravotnícka organizácia spolu so Svetovou organizáciou pre poľnohospodárstvo. Jej závery však závažnejší vplyv glutamanu sodného na zdravie človeka nepreukázali.
Pridrahé naturálne suroviny?
Glutaman sodný sa v súčasnosti teší veľkej popularite, priemysel ho spracováva v objeme asi 200 000 ton ročne. Výrobcovia argumentujú skutočnosťou, že používanie výlučne prírodných surovín je príliš drahé a glutaman žiadnu závislosť nespôsobuje. Len pre informáciu, obsah glutamanu sodného v polotovaroch, výrobkoch z hovädzieho, bravčového mäsa a klobáskach je zhruba 0,05 - 0,15% voči hmotnosti surovín.
Zavádzajúce informácie
Výrobcovia dobre vedia, že ľudia sú pred potravinami s informáciou o obsahu glutamanu sodného ostražití. Z tohto dôvodu sa ho snažia pred nami skryť. Ak výrobok obsahuje aspoň 50% glutamanu sodného, producenti sa nemôžu vyhnúť povinnosti oznámiť túto skutočnosť kupujúcemu, no niektorí sú natoľko suverénni, že na svojich produktoch napriek tomu uvádzajú označenie "BEZ KONZERVANTOV", "BEZ KONZERVAČNÝCH LÁTOK" na prednej strane ("No ADDED" , alebo "NO MSG Added" vo verzii pre USA). Iní výrobcovia schovávajú glutaman sodný pod nasledujúce názvy na obale: "Hydrolyzovaný rastlinný proteín" - "Hydrolyzed Vegetable Protein". Majú tendenciu zdôrazňovať, že ich produkt je v porovnaní s konkurenciou zdravý, čím si zabezpečujú vyššie šance na predaj. Etické? To ťažko. Či im uveríte, je ale v konečnom dôsledku len na vás.
Kotvičník zemný A.K.A. Tribulus Terrestris je známy nielen v radoch nadšencov kulturistiky či fitness. Výťažok z tejto bulharskej rastliny je už roky veľmi obľúbeným doplnkom výživy najmä pre jeho schopnosť podporiť prirodzenú tvorbu mužského hormónu testosterónu. Ten je zodpovedný za mužskú sexualitu a silu. Kto chce byť "alfa-samec", mal by jednoznačne tribulus skúsiť a samozrejme o týždeň si čo-to o ňom aj prečítať :) Športu zdar!
